Ľuboš Moščovič o bezpečnosti

Český CZ.NIC upozorňuje na výsledky experimentov Litovského centra bezpečnejšieho internetu. Ako sa dalo predpokladať, nedopadli vôbec dobre. A ako by dopadli u nás? Radšej sa ani neodvážim hádať. Pričom by na začiatok stačilo, aby si každý zapamätal už okrídlenú vetu:

"Ak niečo znie príliš dobre na to, aby to bola pravda, tak to pravda s veľkou pravdepodobnosťou ani nebude!"

Žiaľ nie som zďaleka tak geniálny, ako sú skôr používatelia tak leniví alebo neznalí. Pred pár dňami v mojich feedoch zarezonovala informácia od Googlu, že ich dvojfaktorovú autentifikáciu používa menej než 10% používateľov služby Gmail. To je pár smiešnych miliónov oproti miliarde... MILIARDE! Ak sa vám teraz zdá, že som z toho akosi rozčarovaný, tak vedzte, že som.

Dnes dávam iba jeden rýchly prelink na článok, ktorý mi uverejnili na cybersec.sk.

So zverejnením tohto blogu som už trochu váhal. Pôvodne som ho plánoval vystreliť hneď v prvý týždeň, ako by sa aj patrilo, ibaže všetci dobre vieme, že udalosti nabrali mierne nečakaný a rýchly spád. Osobne však len naozaj nerád zahadzujem rozpísané texty, predsa len je tento blog pre mňa koníčkom a nemám naň toľko času, aby som si mohol dovoliť ním plytvať. Január sa ešte nestihol prehupnúť do druhej polovice, takže nech sa páči, mojich pár pohľadov do kryštálovej gule:

Iba krátko po tom, čo sa niektorí ľudia konečne spamätali zo silvestrovskej opice a skôr ešte než sa zjavili traja králi, boli zverejnené detaily dvojice veľmi nepríjemných útokov.  Meltdown a Spectre využívajú zraniteľnosti na úrovni samotného hardwaru, konkrétne chyby v architektúre moderných procesorov na to, aby sa dostali k dátam s ktorými počítač práve pracuje.

Prehrýzam sa tak, sviatkami zanedbaným, denníkom RSS, keď tu ma prepadne nepríjemný pocit déjà vu.

Pomerne dosť ľudí, čo poznám, vypínajú na svojich smart zariadeniach GPS, či lokalizačné služby všeobecne s tým, že veď sa predsa nenechajú len tak neustále sledovať. V dobe, keď vám facebook ponúkne “check-in” snáď už aj na verejných toaletách, je tento jav o to pozoruhodnejší.

Keďže dnes sa letmo dotknem aj svojho chlebodarcu, tak pre istotu ešte raz upozorním, že som stále zamestnancom spoločnosti IBM a táto stránka je mojou osobnou iniciatívou - všetky príspevky tu sú len mojím osobným názorom a nemusia reprezentovať, či stotožňovať sa s postojom, názorom, či stratégiou IBM.

Väčšina ľudí, ktorí majú čo do činenia s bezpečnosťou IT trpí alergiou na to keď niekto, najčastejšie v médiách, nadužíva slovíčko hacker, ešte k tomu aj nesprávne. Veď posúďte sami na sebe, čo vás prvé napadne pri tomto slove? Odborník, alebo zločinec? Mediálny obraz hackera je rokmi pokrivený viac než je zdravé a situácia rozhodne nespeje k lepšiemu. Sám si pamätám, že nejakých 15 rokov dozadu, ešte na strednej škole, som písal slohovú prácu, akýsi prejav, ktorý som mal predniesť pred spolužiakmi, zrovna na tému Hacker vs. Cracker.

Toto bol povzdych môjho kolegu, a hoc bol myslený skôr pracovne, krátka debata sa zvrtla aj úplne iným smerom. Vlani som v tomto blogu napísal:

Dostali sme sa do doby kedy je mnoho pojmov deň za dňom devalvovaných. Facebook zdevalvoval slovo priateľ. Internet, politici a taktiež napr. aj Google systematicky devalvujú (nielen) slovo súkromie.