Začiatkom roka 2016 to vyzerá tak, že so samojazdiacimi autami to zainteresovaní veľkí aj menší hráči myslia naozaj vážne. Nvidia predstavila superpočítač, Google sa dohodol s Fordom, alebo Tesla ktorá postupnými krokmi dostáva určité autonómne prvky priamo do premávky. Rozobrať a domyslieť všetky možné hrozby ktoré budú s touto technológiou spojené je, obávam sa, nad moje sily a určite by sa dalo o tom blogovať možno aj celý tento rok.

Zaujal ma však hlavne článok od Coryho Doctorowa, ktorý rozoberá v zásade len dve, ale o to podstatnejšie problémy:

1. Samojazdiace autá budú musieť počas jazdy robiť množstvo rozhodnutí, vrátane tých najzávažnejších. Takzvaná električková dilema je morálny problém, ktorý samojazdiace autá prenesú z roviny viac-menej teoretickej do každodenného života. Keď ju zjednodušíme a aplikujeme na našu situáciu, tak pojednáva o tom či v kritickej situácii vaše auto uprednostní váš život (tak ako by ste to urobili určite vy keby ste sedeli za volantom - pud sebazáchovy nepustí), alebo uprednostní napríklad záchranu piatich detí, ktoré nečakane vbehli na cestu. Uplatní sa chladný kalkul alebo budú mať pasažieri v aute prednosť? Nebudem tu rozoberať, čo je dobré, lepšie alebo správne - to nechávam filozofom. Som si však istý, že mnohým ľuďom nebude páve príjemné sedieť v aute ktoré ich môže obetovať, a to nás privádza k druhému problému, ktorý Cory rozoberal.
   
   
2. Nielen implementované riešenie električkovej dilemy, ale napríklad aj obmedzenie rýchlosti alebo iné predpisy, ktoré budú samojazdiace autá dodržiavať sa stanú terčom pokusov o neautorizované zmeny a zásahy. Dokážeme vôbec zostaviť tak komplexný software bez toho, aby ho nikto nedokázal nabúrať a pozmeniť vo svoj prospech a na svoj obraz? Myslím, že odpoveď tušíte všetci. Software píšu ľudia, ľudia robia chyby a chyby sa následne dajú zneužiť. Čím je systém komplexnejší, tým viac chýb v ňom nájdete - to je žiaľ holý fakt.