GDPR je tu a nebo nespadlo…
Napriek možno trošku nejasnému nadpisu sa v mojom blogu neplánujem zaradiť ku GDPR hejterom. Nemám v pláne sa prihlásiť ani ku samozvaným odborníkom na túto tému, ktorí vám po dvoch prečítaniach budú rozdávať rady na počkanie za nemalé sumy na hodinu - toto by bolo však asi na samostatný blog.
Takže čo sa vlastne stalo? Dlho očakávané európske všeobecné nariadenie na ochranu osobných údajov (GDPR) je tu. Nebo nespadlo, zlodeji neprestali kradnúť, ľudia neprestali dobrovoľne o sebe zverejňovať viac než je zdravé kade tade na sociálnych sieťach a tiež ani ešte nikto nestihol dostať tú povestnú 20 megovú pokutu. V plnej sile sa však strhla lavína, často neprimeraných, reakcií, keď firmy začali hromadne zahlcovať naše inboxy.
V tom lepšom prípade iba informáciou o tom, že boli upravené ich obchodné podmienky (na čom v zásade nie je nič zlé). V tom horšom prípade vás nejakým spôsobom žiadajú o povolenie (ďalej) spracovávať vaše osobné údaje za účelom marketingu, atď. Týchto horších prípadov som našiel len v mojom inboxe fest veľa. A viete čo? Neodklepol som ani jeden a iba som sa dobre bavil. Musím sa totiž priznať, a hanba mi, že za tie roky využívania rovnakej e-mailovej adresy a telefónneho čísla som už naozaj stratil prehľad, komu som ich dobrovoľne, či nedopatrením zveril a za akých podmienok. Ale teraz v rámci všeobecnej paniky šidlá pekne začali vylietať z vreca. Kto totiž čítal pozorne a nekonal nezákonne, či nezodpovedne doteraz, nemal dôvod pýtať si môj súhlas znova. Ale keď už si ho znova vypýtal a ja som mu ho nedal, iba si ušil na seba bič. Som naozaj zvedavý ako sa to v konečnom zúčtovaní prejaví na množstve balastu, ktorý mi denne chodil do schránky.
Neprimerané reakcie však neobišli ani naše média a len na takom SMEčku som si plieskal po čele minimálne na 2 krát. Vyplakávať nad problémom so zápisom do pamätnej knihy obce, či inými banalitami, mi prišlo snáď ako akýsi podivný zámer odkláňať sa od podstaty veci. Stĺpček Petra Schutza to už len zaklincoval a nestál by mi ani za zmienku, nebyť jednej myšlienky:
“…pričom nafúknutá agenda vnucuje otáznik, či používatelia sociálnych sietí a iných aplikácií vôbec stoja o ochranu súkromia.”
Odpoveď na tento otáznik je, podľa mňa, až prekvapivo jasná. Nestoja, pretože si vôbec neuvedomujú nebezpečnosť, či škodlivosť svojho konania. Zároveň je však práve toto najlepšou obhajobou existencie GDPR ako takého - totiž štáty, či iné “vyššie” spoločenstvá majú absolútnu povinnosť chrániť nás aj pred nami samými. Osobné údaje a naše súkromie sú doslova zlatými nugetmi digitálneho Eldoráda a je len dobré, že sme sa pokúsili o akúsi nápravu. Dá sa určite diskutovať o tom, či tento pokus nie je v určitom smere už za čiarou. Dá sa určite súhlasiť s tým, že nariadenie samotné mohlo byť formulované ďaleko zrozumiteľnejšie (existencia viacerých rozsiahlych publikácii na túto tému, či extrémne množstvo spanikárených e-mailov, o ktorých som písal vyššie nech sú mi svedkami…). Nedá sa však poprieť, že niečo sa naozaj udialo.
O problematike hodnoty osobných údajov, či ochrane súkromia sa začalo konečne diskutovať. Aj vo svojom okolí vidím množstvo ľudí, ktorí mali doteraz “v paži”, ale dnes sa už zaujímajú. A najmä firmy, väčšie aj menšie, sa museli zamyslieť a prijať určité opatrenia, či dokonca zmeniť svoje správanie. Neklamme si do kapsy, je to práve tá kontroverzná hrozba drakonických pokút (ktoré by zaboleli aj tých najväčších hráčov na trhu), ktoré ich prinútili naozaj konať. Ja osobne som veľmi rád aj za obrat, ktorý som zaznamenal pri komunikácii s telemarketérmi. Určite ste to v minulosti zažili:
A: Ehm… nó… to my tu asi nevieme takto urobiť…
V posledných týždňoch som však na požiadavku o zmazanie dostal vždy len okamžitú, presvedčivú, a snáď aj úprimnú, kladnú odpoveď.
Kam toto všetko nakoniec dôjde ukáže len čas. Každopádne aj množstvo vtipov o GDPR naznačuje, že táto skratka a s ňou aj téma ochrany osobných údajov tu bude nejakú tú chvíľu ešte rezonovať, a to je len a len dobré.